Praha/Bratislava
19. júna (TASR) - Bola to jedna z najznámejších, najslávnejších i
najdôležitejších akcií komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Zároveň
išlo o jednu z najväčších mystifikácií ŠtB, ktorá strhla na seba
pozornosť celého sveta. O čo išlo? Na dne šumavského Čierneho jazera sa
mali údajne nájsť debny s tajnými nacistickými dokumentmi. Operácia
dostala krycí názov Neptún a od jej začiatku uplynie v stredu 19. júna
60 rokov.
Akcia ŠtB bola dielom novozaloženého odboru Štátnej bezpečnosti,
konkrétne Dezinformačného oddelenia, ktoré počas tejto operácie prvýkrát
využilo, presnejšie zneužilo, médiá, najmä Československú televíziu
(ČST).
"Mozgom" celej operácie bol dôstojník ŠtB Ladislav Bittman s krycím
menom Brychta, koníčkom ktorého bolo športové potápanie. V skutočnosti
ale nevymyslel nič nové, len sa nechal inšpirovať akciou, ktorá sa
uskutočnila rok predtým na jazere Toplitz (Toplitzsee) v Rakúsku. Na dne
tohto alpského jazera našli potápači debny, ktoré tam pred koncom
druhej svetovej vojny potopili nacisti a Bittman si povedal: "Prečo niečo podobné neaplikovať aj doma?"
Príslušníci ŠtB využili príležitosť, ktorá sa im naskytla v prvej
polovici roku 1964. Redaktori populárneho televízneho magazínu ČST
Zvedavá kamera pripravovali na Šumave dokument o údajných záhadách
Čertovho a Čierneho jazera. Jedným zo športových potápačov, ktorých si
televízny štáb najal bol aj Bittman. A práve on uložil nadránom 20. júna
1964 štyri debny na dno Čierneho jazera, ktoré deň predtým, 19. júna,
tajne doviezli z Prahy k jeho brehom.
Bittman neskôr nasmeroval k debnám zväzarmovských potápačov, tí ich
objavili 3. júla 1964. V dňoch 11. až 13. júla debny, už za značného
záujmu novinárov, vytiahli na breh a následne ich odviezli do Prahy. O
niekoľko dní neskôr, 16. júla, vydalo československé ministerstvo vnútra
oficiálnu správu, v ktorej tvrdilo, že debny obsahujú dokumenty z čias
nacistickej okupácie.
Malo to však jeden podstatný háčik. V debnách sa totiž nenachádzali
nijaké tajné nacistické dokumenty, ale boli v nich prázdne kancelárske
papiere, lebo autentické materiály nestihla Moskva dovtedy doručiť. Tie
dorazili až neskôr. O tom však vedel len veľmi úzky okruh ľudí, pretože
nikoho bližšie k nálezu, po jeho vytiahnutí na breh, nepustili. Vraj by
mohli byť v debnách trhaviny... Z inscenovaného "senzačného" nálezu sa
stala doslova svetová senzácia.
Celá operácia vyvrcholila tlačovou konferenciou vtedajšieho
československého ministra vnútra Lubomíra Štrougala (v rokoch 1970 až
1988 bol najdlhšie slúžiacim predsedom československej vlády), ktorá sa
konala 15. septembra 1964 v budove Československej televízie v Prahe za
mimoriadneho záujmu novinárov z celého sveta.
Tlačová konferencia vyvolala obrovský ohlas. O obsahu dokumentov
informovalo 25 talianskych novín, 18 západonemeckých, sedem rakúskych,
ďalej anglické, francúzske, belgické, švajčiarske, americké,
latinskoamerické, japonské aj africké médiá.
Cieľom dômyselne pripravenej akcie Neptún, zakladajúcej sa na podvrhu
originálnych nacistických archívov, bolo ovplyvniť verejnú mienku najmä
na Západe, posilniť protinemecké nálady medzi ich západnými partnermi,
zdiskreditovať viacerých tamojších politikov z kolaborácie s nacistami a
v nie neposlednom rade ovplyvniť západonemeckú vládu i parlament, aby
predĺžili čas na stíhanie vojnových zločincov (v máji 1965 malo totiž v
Nemeckej spolkovej republike dôjsť k premlčaniu vyšetrovania
nacistických zločinov).
Operácia ŠtB svoj cieľ splnila - o dokumenty sa zaujímala svetová
verejnosť, ako aj celý rad západoeurópskych politických inštitúcií,
vedeckých osobností a tiež vládne miesta mnohých štátov. Materiály sa
využili na kompromitáciu najmä západonemeckých a rakúskych politikov.
Dlhé roky však nikto netušil, že ide o podvod. Pravda o tajomných
debnách zo šumavského jazera vyšla najavo až v 70. rokoch minulého
storočia a pričinil sa o to samotný Bittman. Potom, keď v roku 1968
emigroval do Spojených štátov, zverejnil skutočné pozadie celej akcie
Neptún.
0